TISÍC ROKOV V ZRODE
Tisícročná história za vodným bábkarstvom
Od zaplavených ryžových polí na severe až po účelovo postavené divadlo v Saigone — dlhá, málo známa cesta, ktorá priviedla múa rối nước do Ho Či Minovho Mesta.
Pozrite si termíny saigonských vodných bábok na GetYourGuide ↗Zrodilo sa v zaplavených ryžových poliach na severe
Múa rối nước sa zvyčajne datuje približne tisíc rokov dozadu do delty Červenej rieky na severe Vietnamu, kde poľnohospodárske komunity využívali zaplavené ryžové polia a rybníky, ktoré zostali po žatve, ako hotovú scénu. Jedna z najstarších zachovaných zmienok je kamenná stéla z 12. storočia v chráme v dnešnej provincii Ha Nam, ktorá opisuje predstavenie vodného bábkarstva usporiadané pri príležitosti kráľovských narodenín — dôkaz, že toto umenie bolo už vtedy natoľko rozvinuté, že dokázalo zabaviť kráľa. Vyrástlo z poľnohospodárskeho dedinského života, nie z dvorskej priazne, a to je časť dôvodu, prečo sa jeho najstarší repertoár tak silno opieral o výjavy z farmárčenia, rybolovu a slávností.
Dedinské cechy, ktoré si strážili vlastné triky
Po stáročia bolo vodné bábkarstvo organizované okolo jednotlivých dedinských cechov v delte Červenej rieky, pričom každý mal vlastnú skupinu, vlastné bábky a — čo je kľúčové — vlastné prísne strážené techniky vedenia bábok. Rivalské dediny si metódy navzájom nezdieľali a know-how sa zvyčajne odovzdávalo v rámci rodín alebo po prísnych líniách v rámci cechu, čím sa chránilo to, čo v konkurenčnej vidieckej ekonomike predstavovalo obchodné tajomstvo. Táto cechová štruktúra je veľkou časťou dôvodu, prečo dodnes existujú regionálne rozdiely v dizajne bábok a mechanizmoch a prečo niektoré staršie dedinské skupiny severne od Hanoja dodnes vedú potomkovia tých istých zakladajúcich rodín.
Takmer zánik, potom oživenie v 20. storočí
Ako mnohé vidiecke ľudové umenia, aj vodné bábkarstvo upadalo počas otrasov 20. storočia, keď vojna a ekonomické ťažkosti odvádzali komunity od dedinského života a jeho tradícií. Jeho moderné oživenie sa zvyčajne pripisuje štátom podporovaným bábkovým divadlám založeným od polovice 20. storočia, ktoré naverbovali umelcov vyškolených v starých dedinských cechoch, formalizovali vzdelávacie programy a začali s týmto umením hosťovať doma aj v zahraničí. Práve toto úsilie z veľkej časti premenilo vodné bábkarstvo z rozptýlenej vidieckej praxe na divadelný zážitok, s ktorým sa dnes stretávajú cestovatelia — profesionálne inscenovaný, no stále postavený na technikách, ktoré dedinské cechy vyvinuli o stáročia skôr.
Z domovského regiónu Hanoja do Ho Či Minovho Mesta
Keďže korene vodného bábkarstva sú konkrétne v delte Červenej rieky okolo Hanoja, jeho rozšírenie do južného Vietnamu je pomerne nedávna kapitola — toto umenie cestovalo na juh s vyškolenými umelcami a inscenovanými predstaveniami, než aby tam vyrástlo nezávisle. Vlastná scéna vodného bábkarstva v Ho Či Minovom Meste, Zlatý Drak, predstavuje toto šírenie na juh: špecializované divadlo prinášajúce severnú tradíciu južnému publiku, ktoré tvoria prevažne domáci a medzinárodní cestovatelia, a nie ryžové farmárske komunity, ktoré toto umenie pred stáročiami vytvorili. Stojí za to vedieť už na začiatku, že sledujete transplantovanú tradíciu, nie nezávislú južnú umeleckú formu — tento kontext predstaveniu skôr pridáva, než aby mu ubližoval.
Živá tradícia, nie múzejný exponát
To, prečo vodné bábkarstvo nepôsobí ako historická rekonštrukcia, spočíva v tom, že sa stále aktívne hrá, vyučuje a prispôsobuje — bábkari trávia roky zdokonaľovaním práce s podvodnými tyčami, bábky sa stále ručne vyrezávajú z figovníkového dreva a súbory popri starých výjavoch z vidieckeho života neustále vyvíjajú krátke nové scény. Vietnam zároveň v posledných desaťročiach presadzoval toto umenie k širšiemu uznaniu prostredníctvom medzinárodných turné a ochrany kultúrneho dedičstva, pričom ho vníma ako živé scénické umenie hodné aktívnej ochrany, a nie ako historickú kuriozitu na vystavenie. Zhliadnuť predstavenie dnes v Ho Či Minovom Meste znamená vidieť aktuálnu fázu tradície, ktorá sa nepretržite pretvára z generácie na generáciu už približne tisíc rokov.
Then and now
Oplatí sa byť presný v tom, čo sa za tisíc rokov skutočne zmenilo a čo nie, pretože je ľahké predpokladať, že divadelné predstavenie je zriedenou verziou originálu. Priestor, publikum aj ekonomika sa zmenili — krytý bazén s plateným sedením nahradil zaplavené ryžové pole, na ktoré sa dedina počas festivalovej sezóny pozerala zadarmo. Ale základný mechanizmus, ktorý z tohto umenia robí to, čím je — bábkari ukrytí vo vode za plátnom, tyče a kladky pracujúce pod hladinou, živý ľudový orchester namiesto nahraného zvuku — pretrváva v podstate nezmenený od éry cechov. Tabuľka nižšie stavia obe podoby vedľa seba, aby bola jasná tak kontinuita, ako aj skutočné rozdiely.
Dedinské vodné bábkarstvo vs. dnešné divadelné predstavenia
| Traditional village performances | Theatre performances today | |
|---|---|---|
| Stage | Zaplavené ryžové pole alebo dedinský rybník | Krytý bazén postavený na tento účel |
| Performers | Členovia dedinských cechov, často bez odmeny | Trained professional puppeteers |
| Audience | Miestna dedina, viazaná na festivaly | Domáci a zahraniční návštevníci |